Blues je vokálno-inštrumentálna forma hudby, ktorá vznikla v afroamerických komunitách na juhu USA, najmä v okolí delty rieky Mississippi. Vychádza zo spirituálov, náboženských piesní, pokrikov čiernych otrokov pracujúcich na poliach, rýmovaných anglických a škótskych balád a chválospevov. Korene má v spevoch kmeňov západoafrických krajín.

Na rozdiel od spirituálov kládol pôvodný blues hlavný dôraz na sólový spev. Najčastejšie sa používal model zvolanie – odpoveď. Sólový hlas bol neskôr sprevádzaný hudobným nástrojom, veľmi často gitarou a harmonikou.

Blues je základom pre vývoj americkej a západnej populárnej hudby. Je východiskom pre moderné žánre, ako sú ragtime, džez, bluegrass, R&B, rock, hip hop a populárne piesne.

Slovné spojenie „I’m blue“ môže v angličtine znamenať „som modrý“, ale v skutočnosti znamená „smútim“. Slovo „blues“ odkazuje na stav, keď je človek pod vplyvom „démonov smútku“, teda je bez nálady a v depresii. Prvá zmienka o „démonoch smútku“ sa objavila v divadelnej fraške Georga Colmana „Blue Devils“ z roku 1798. V afroamerickej hudbe bolo slovo „blues“ prvýkrát oficiálne použité v roku 1912 v skladbe „Dallas Blues“ od Harta Wanda, kde opisuje depresívny stav.